Majolika s príbehom: Keď remeslo nestarne, ale dozrieva
História modranskej keramiky siaha až do 15. storočia, no aj v dnešnej dobe si nachádza svoje miesto v domácnostiach. Ako skĺbiť stáročné techniky s moderným dizajnom a zachovať jedinečné remeslo pre ďalšie generácie? Odpovede prináša príbeh dielne, ktorá nadväzuje na dedičstvo minulosti a zároveň posúva tradičnú keramiku novým smerom.
Čo vás priviedlo k rozhodnutiu venovať sa výrobe tradičnej domácej keramiky?
Jedným z najdôležitejších faktorov bolo, že môj otec mal odjakživa keramickú dielňu – bol keramik a toto remeslo sme mali doma. Odmalička som modeloval a mal možnosť pracovať v jeho dielni. Druhým zásadným momentom bolo uvedomenie si, že tradícia postupne v Modre a okolí zaniká. Už ako vyštudovaný keramik a dizajnér som dostal nápad oživiť túto keramiku moderným spôsobom a vdýchnuť jej nový život. Práve tieto dva momenty boli kľúčové pre vznik našej dielne.
Môžete nám povedať viac o histórii vašej dielne a o tom, ako sa modranská keramika vyvíjala od svojich začiatkov až po súčasnosť?
Modranská keramika, respektíve výroba keramiky v Modre, sa datuje už do 15. storočia, keď tzv. Habáni prišli na západné Slovensko a priniesli techniku výroby majolikovej keramiky – teda ručne točenej hrnčiariny s ručne maľovanou ornamentikou. Postupom času sa tomuto remeslu priučili aj miestni obyvatelia, a tak na západnom Slovensku, na Záhorí a v Malokarpatskej oblasti začali vznikať početné keramické dielne. Každá z nich si vytvorila vlastnú ornamentiku, farebnosť a dekory.Koncom 19. storočia vzniklo výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika, ako aj učilište, kde sa učni vzdelávali v hrnčiarstve a maľbe keramiky. My ako pokračovatelia tejto tradície sme začali v roku 2011 s výrobou majolikovej a kameninovej keramiky podľa vlastných dizajnov a vzorov, no pri zachovaní tradičných techník – ručného točenia na hrnčiarskom kruhu, glazovania a maľovania. Dá sa povedať, že už 13 rokov nadväzujeme na toto niekoľko storočné dedičstvo a snažíme sa ho posúvať ďalej v modernej podobe.
Čím sa vaša výroba modranskej keramiky odlišuje od iných keramikárov na Slovensku aj v zahraničí?
Zameriavame sa na posun v dizajne tvarov našich výrobkov – dbáme na to, aby boli predovšetkým funkčné a praktické. Vytvárame najmä riad a úžitkovú keramiku, pričom aj ornamentika a dekorovanie prešli istou transformáciou. Naše vzory sú minimalistickejšie, dôraz kladieme na detail, jednoduchosť a moderný dizajn, no stále v duchu tradičnej estetiky.
Ako dokážete udržiavať rovnováhu medzi tradičnými technikami výroby keramiky a modernými dizajnérskymi trendmi?
Ide najmä o dizajnérsky cit – schopnosť pretvárať tradičné vzory a nebojácne ich prispôsobovať súčasným trendom. Nebojíme sa experimentovať a hľadať nové spôsoby, ako posunúť ornamentiku do minimalistickejšej a modernejšej podoby, pričom stále zachovávame autentickosť remesla. Snažíme sa, aby každý výrobok – či už je to šálka, tanier alebo miska – bol esteticky príťažlivý a zároveň funkčný.
Ako reagujete na meniace sa preferencie zákazníkov a trendy v oblasti keramiky, aby vaše výrobky zostali stále atraktívne a aktuálne?
Zameriavame sa najmä na praktickosť a každodenné používanie našej keramiky. Kým v minulosti bola majoliková keramika často vnímaná len ako dekorácia, my sa snažíme vytvárať produkty, ktoré budú prirodzenou súčasťou domácností aj v súčasnosti. Okrem toho pravidelne prispôsobujeme vzory a ornamentiku sezónnym trendom – napríklad vianočným či veľkonočným kolekciám – a neustále inovujeme dizajn.
Čo robíte pre to, aby ste zachovali exkluzivitu a výnimočnosť modranskej keramiky, a zároveň prilákali nové generácie zákazníkov?
V tomto máme paradoxne istú „výhodu“, pretože toto remeslo takmer zaniká. Na Slovensku dnes funguje len niekoľko dielní, ktoré sa stále venujú výrobe majoliky, a práve to nám pomáha udržiavať exkluzivitu.
Aké máte vízie do budúcnosti pre modranskú keramiku? Plánujete experimentovať s niečím, čo by mohlo obohatiť vaše výrobky a ich príbeh?
Budúcnosť remesla je, žiaľ, neistá, keďže počet skúsených hrnčiarov a maliarov sa neustále znižuje. Vidíme však dve možné cesty, ktorými by sme mohli pokračovať. Prvou je aktívne vzdelávanie novej generácie remeselníkov a podpora tradičnej výroby. Druhou cestou je zážitková výroba – organizovanie kurzov a workshopov, kde by si ľudia mohli vyskúšať prácu s hlinou a maľovanie keramiky na vlastnej koži.Tým by sme zabezpečili nielen uchovanie tradície, ale aj jej priblíženie širšej verejnosti. Čas ukáže, ktorá z týchto ciest bude pre budúcnosť modranskej keramiky najlepšia.