Ako Industry Solutions posúva hranice verejného osvetlenia
Ako sa z „obyčajného“ verejného osvetlenia stane inteligentná infraštruktúra, ktorá môže mestu pomáhať ďaleko za hranicou svetla? V rozhovore sa dozviete, prečo sa spoločnosť IS – Industry Solutions rozhodla pridať k projektu Vyrobené na Slovensku, ako sa zrodila myšlienka riadenia každého svietidla ešte v časoch Siemensu a čo ju motivovalo pokračovať vo vývoji aj po odčlenení. Dozviete sa, aké smart city riešenia už dnes dokáže sieť osvetlenia podporiť – od monitoringu ovzdušia a dopravy až po energetický manažment – a kam smerujú ďalšie inovácie.
Čo si myslíte o projekte Vyrobené na Slovensku a prečo ste sa ho rozhodli podporiť?
Projekt VNS som, priznám sa, spoznal až teraz – pri natáčaní u nás, respektíve vôbec pri tejto spolupráci. Myslím si, že je to veľmi dobrý počin a výborný priestor na zviditeľnenie spoločností, ale de facto nielen spoločností, ale najmä toho, čo sa tu naozaj robí. Pozrel som si aj niektoré videá, ktoré sú v rámci tohto projektu dostupné, a celkom milo ma prekvapilo, čo všetko tam je. Teším sa, že môžeme byť jeho súčasťou a že ide o veci, ktoré sa naozaj robia tu.
Prečo ste sa rozhodli pokračovať práve vo vývoji systému verejného osvetlenia aj po odčlenení od Siemensu?
Tu treba možno zájsť trošku do histórie – vrátiť sa k tomu, ako tento systém vznikal, respektíve ako vznikla táto myšlienka. Je to téma, ktorá je v podstate stará asi 16 rokov. Myslím, že to bolo niekedy v roku 2009, keď sme v spoločnosti Siemens riešili spoluprácu v regiónoch.
V Žiline sa v tom čase okrem našej divízie nachádzala aj divízia správy osvetlenia – Siemens mal zmluvu s mestom Žilina (resp. mestským úradom) na správu osvetlenia. Zároveň tu bola skupina kolegov z tzv. „softvér hausu“, ktorí vyvíjali rôzne aplikácie. Jednoducho sme sa stretli pri jednom stole a skúšali hľadať priestor, kde by sme mohli spoločne – v tom čase ani nie priamo vyvinúť – ale nájsť riešenie, v ktorom by sa uplatnili znalosti a skúsenosti týchto jednotlivých zložiek.
My sme boli relatívne dobre zavedení v oblasti priemyslu, to znamená: poznali sme problémy technológií a robili sme riadenie rôznych technologických celkov. Kolegovia – vývojári – zase poznali svet vývoja. A tí tretí kolegovia prišli s tým, že: čo tak urobiť systém riadenia osvetlenia, keďže s tým mali skúsenosti?
Dovtedy sa používali systémy, ktoré vychádzali z existujúceho produktového portfólia. No prišiel kolega s myšlienkou: skúsme vyvinúť systém, ktorý bude cielene určený pre osvetlenie – tým pádom by mal byť aj cenovo dostupný a mal by byť vyslovene šitý na mieru potrebám osvetlenia. Prišiel s myšlienkou, ktorá nás vtedy dosť prekvapila. Nechcem použiť to slovo, ale použijem – bola revolučná, až vizionárska.
Navrhol, aby bol koncept riadenia založený na riadení jednotlivých svietidiel. To znamená, že každé jedno svetelné miesto bude riadené samostatne. Z toho časom vznikla technológia, ktorá naozaj riadi každé svietidlo. A tým, že je vytvorená štruktúra, ktorú používame, vznikol aj základ pre špecificky riadenú infraštruktúru. Osvetlenie mesta sa de facto – teda na území mesta – stáva novou infraštruktúrou, ktorú môže mesto využívať nielen na osvetlenie.
Keďže tá myšlienka bola zároveň taká nová, do budúcnosti veľmi prezieravá a prakticky použiteľná (čo sme si naplno uvedomovali až postupne), bol to jeden z dôvodov, prečo sme to nechceli nechať tak a prečo sme od tejto myšlienky neodišli.
Potom nastal ešte jeden veľký zlom, ktorý bol pre nás veľmi významný. V čase, keď toto riadenie vznikalo – keď sa začal celý vývoj a keď sme vyvinuli prvú verziu systému – používali sa svietidlá s výbojkami, tzv. výbojkové svietidlá. A keď sa neskôr, zhruba po roku 2015, začali presadzovať a potom masívne nasadzovať LED svietidlá, výhody systému sa ukázali v plnom rozsahu. Pre LED svietidlá sa totiž tento systém dal použiť naplno – plynule v celej škále, de facto od 0 do 100, bez obmedzení.
Samotný systém sa zjednodušil, pretože už nemusel obsahovať niektoré prvky, ktoré boli pri výbojkových svietidlách potrebné. Tým pádom sa zjednodušil aj zlacnel, stal sa ešte efektívnejším. A to bolo pre nás tak motivujúce, že sme si povedali: „To nemôžeme nechať tak.“ Jednoducho sme v tom pokračovali. A myslím si, že to bol dobrý krok – že sme to nenechali tak.
Ako sa z riadenia verejného osvetlenia stal základ pre budovanie celého SMART mesta?
Je to presne o tej pôvodnej myšlienke – o technológii riadenia každého svietidla. Vždy je to tak, že určitá skupina svietidiel v konkrétnej lokalite v rámci územia mesta má svoj rozvádzač. Je to prirodzené miesto, odkiaľ sú svietidlá napájané. A práve do tohto rozvádzača je umiestnené „srdce“ riadenia – teda riadiaca jednotka, ktorá riadi príslušné svietidlá napájané z daného rozvádzača. My tomu hovoríme lokalita.
Na každej lokalite je niekoľko desiatok svietidiel, prirodzene rozmiestnených po celom území mesta – presne tak, ako verejné osvetlenie funguje. A každé jedno svietidlo, tým, že má vlastný riadiaci procesor, sa stáva niečím ako komunikačnou bránou. Môžeme si to predstaviť ako srdce, z ktorého vedú vetvy pokrývajúce jednotlivé územia. Čiže na každom jednom mieste – na každom svietidle, na každom stĺpe verejného osvetlenia – je komunikačná brána.
To znamená, že my neriadime len osvetlenie. Samozrejme, v rámci samotného osvetlenia upravujeme úroveň svietenia – zvyšujeme ju, znižujeme –, zabezpečujeme diagnostiku, aby sme vedeli, či svietidlá svietia, a aby sme vedeli zareagovať, keď niektoré vypadnú. Sú to všetky veci, ktoré súvisia priamo s osvetlením a ktoré zabezpečujú komfort a bezpečnosť pre občanov – teda to, čo naozaj potrebujú.
Okrem toho však cez tieto komunikačné brány vieme pripájať aj rôzne ďalšie zariadenia. Dnes týmto spôsobom vieme zabezpečovať napríklad monitoring ovzdušia, monitoring prirodzeného osvetlenia a podľa neho upravovať intenzitu verejného osvetlenia. Celú sieť, keď je kompletne ovládaná, vieme dostať do stavu tzv. trvalého napájania – to znamená, že je 24 hodín pod napätím, na rozdiel od štandardnej prevádzky, keď je pod napätím len počas svietenia. A keď je sieť 24 hodín pod napätím, akékoľvek zariadenie, ktoré pripojíme, môže byť z tejto siete napájané.
Prichádzajú preto riešenia, ako je napríklad pripojenie kamerových systémov. My síce nemusíme prenášať samotný video tok cez našu komunikáciu, ale vytvárame priestor na to, aby celá sieť kamier bola napájaná z jedného miesta, diagnostikovaná a podobne.
Spomínal som aj systém monitorovania ovzdušia. Máme na to vlastné prvky – senzorové moduly –, ktoré sú rozmiestnené po celom území. Môžu byť v rôznej hustote a dokonca ich vieme aj presúvať, nemusia byť trvalo na jednom mieste. Snímame kvalitu ovzdušia a cez tieto senzory aj rôzne fyzikálne veličiny – napríklad teplotu, tlak, hluk, prašnosť (čo priamo súvisí s kvalitou ovzdušia), vlhkosť a ďalšie. Je to veľa veličín, ktoré vieme merať a ktoré dnes mesto zaujímajú z hľadiska prevádzky aj z hľadiska získavania informácií o tom, čo sa v danom priestore deje.
Dnes už prichádzajú aj prvé impulzy, respektíve riešenia v oblasti dopravy. Opäť – cez tieto komunikačné body vieme pripojiť zariadenia, ako sú sčítače dopravy, merače rýchlosti, meteostanice či špeciálne kamery zamerané na dopravu. A takýchto možností je viac. Mesto, pokiaľ má záujem a priestor v rámci svojich smart city riešení niečo aplikovať, tak táto infraštruktúra mu dáva určitý priestor. Nie je jediná, ale priestor dáva.
Veľmi významná je aj komunikácia na úrovni rozvádzačov – nie na úrovni svetelných bodov, ale rozvádzačov. Napríklad v Žiline je ich približne 150, čo nie je málo. Tieto rozvádzače komunikujú cez sieť GPRS a SIM karty, ale môžu komunikovať aj cez miestnu mestskú sieť. V Žiline sa pritom buduje niečo ako metropolitná sieť – môžu to byť len časti siete alebo kompletne vybudovaná sieť na optike či iných médiách. V takom prípade sa komunikácia zrýchľuje, prípadne sa scelí. Využívajú sa aj rôzni provideri, takže aj bez toho, aby mesto alebo obec museli mať vybudovanú celú optickú sieť, môžu využívať aspoň čiastkové siete v lokalitách, kde už existujú.
Tých možností je teda viac – a sami sme prekvapení, ako sa stále otvárajú nové a nové. Aktuálne sme finalizovali jeden pilotný projekt na parkovisku na sídlisku Hájik, kde sú tieto technológie integrované. Je tam napríklad už integrovaná aj technológia nabíjacích staníc. Všetko je to testované v rámci pilotu, takže sú to veci, ktoré sa ešte budú preverovať a bude sa zvažovať, čo z toho je v budúcnosti použiteľné. No toto sú možnosti, ktoré máme my – a cez nás, v technickom zmysle slova, aj mesto alebo iný prevádzkovateľ. Môžeme ich využiť. Či sa to v budúcnosti ujme alebo nie, to je otázka budúcnosti, ale dnes sa minimálne niektoré veci testujú a niektoré už bežia v bežnej prevádzke.
Čo robí systém LightNET takým výnimočným – nielen z technického, ale aj praktického hľadiska pre mestá a obce?
Výhodou siete verejného osvetlenia je, že nebudujeme žiadne ďalšie siete. Využívame napájacie vedenia pre jednotlivé svietidlá, čiže celú napájaciu sieť verejného osvetlenia. Tá sa potom aplikáciou nášho systému v podstate stáva aj komunikačnou sieťou.
Samozrejme, má to aj svoje obmedzenia, ale zároveň je to komunikačná sieť, ktorá tým pádom vytvára priestor na využitie v už spomínaných aplikáciách.
Aké sú vaše plány do budúcnosti v oblasti inovácie a rozvoja produktového portfólia?
Pravda je taká, že máme vlastné oddelenie vývoja. To vzniklo postupne rokmi – jednak tým, že sme absorbovali časť ľudí z pôvodného tímu, ktorý ešte fungoval v rámci Siemensu, a postupne sme ho dopĺňali. Okrem toho máme veľmi dobrú spoluprácu s univerzitou. Mnohí kolegovia, ktorí dnes u nás pracujú, sú absolventi našej alma mater – dokonca aj ja som jej absolventom – a so študentmi spolupracujeme neustále. Máme tu pravidelnú spolučinnosť, ktorá nám prináša viacero benefitov. Okrem prirodzeného faktu, že tam nachádzame nových kolegov a kolegyne, ide aj o spoluprácu s univerzitou na báze konkrétnych odborných koncepcií.
Keď som spomínal snímanie kvality ovzdušia, tam spolupracujeme s jednou z katedier – priznám sa, na jej názov si teraz nespomeniem – na Stavebnej fakulte. Kolegovia nám permanentne posudzujú a laboratórne overujú nami používané snímače, schvaľujú a validujú naše metódy aj jednotlivé prvky. Pomáhajú nám tak zvyšovať kvalitatívnu úroveň riešení a dodávať im zmysel. Pretože keď použijete hocijaký snímač, neznamená to automaticky, že bude kvalitný alebo presný. A práve toto je jedna z oblastí, v ktorých nám univerzita veľmi pomáha.
Tým, že máme vlastné vývojové pracovisko, máme prirodzene aj motiváciu a chuť rozvíjať sa ďalej. A to nielen v oblasti smart city, aj keď prevažne práve tam. V súčasnosti máme rozpracovanú tému monitorovania dopravy pre potreby mesta – nejde teda o priamu reguláciu dopravy, to nie je úplne naša doména, ale o sledovanie dopravných tokov s využitím našej technológie a našej infraštruktúry.
Ďalšou oblasťou je energetika. Máme vyvinutý modul, ktorý opäť využíva naše prvky – každý prvok je okrem toho, že je malým počítačom, aj malým elektromerom. Každý svetelný bod je teda de facto malým elektromerom, ktorý meria všetky základné elektrické veličiny. To sa dá využiť na posudzovanie celej siete aj pripojených zariadení z hľadiska energetiky, z hľadiska spotreby energie či regulácie energie.
Máme vyvinutý systém manažmentu a riadenia energetických zdrojov a spotrieb. Je to systém, ktorý ovláda a riadi zdroje typu fotovoltických elektrární alebo iných malých zdrojov, ktoré má obec či mesto. Do toho môžeme zahrnúť aj batériové úložiská. Na druhej strane sú rôzne druhy spotreby – okrem samotného osvetlenia aj iné zariadenia – a práve pre túto oblasť máme vytvorený energetický manažment, ktorý pomáha zákazníkovi, primárne obciam, manažovať spotrebu a výrobu energie.
Legislatíva sa v tejto oblasti veľmi rýchlo vyvíja. Dnes sa už nehovorí len teoreticky – dnes sa reálne realizujú systémy zdieľanej energie a podobné riešenia. Toto sú veci, ktoré sa u nás dejú – niektoré s väčším úspechom, iné s menším, ale pracujeme na nich. A v tom máme jasnú motiváciu pokračovať. Ako hovorím, toto je viac tá oblasť vývoja a prinášania inovácií.